Koplotovce ležia na západnom okraji južného výbežku Považského Inovca na styku so širokou nivou Váhu.
Prvý raz sa spomínajú v Zoborskej listine z roku 1113 ako Locuploth – podľa tvaru i významu pochádza tento názov z praslovanských slov „luk“ a „plot“, teda „okrúhly plot“, okrúhla ohrada. V roku 1275 ako Koploth a v roku 1808 ako Koplotovce. Maďarský názov obce Kaplath.
Listina potvrdzuje, že Koplotovce existovali už za panovania kráľa Štefana I. v rokoch 997 – 1038.
V prvých písomnostiach o obci je jednoznačne dokázané, že obec patrila Zoborskému kláštoru, neskoršie Nitrianskemu hradu.
Od roku 1330 sa tu vystriedali dva rody. Kaplathiovci majú svoj šľachtický predikát odvodený z mena obce a rod Gocztony. Z ústneho podania je známe, že v Koplotovciach sa ľudia ubránili tureckému nájazdu, a to len za múrmi tejto malej pevnosti. Pamiatka na Pavla Gocztonyho je zapísaná do hlavného klenového portála vstupnej brány.
Od roku 1600 vlastnil kaštieľ rod Kochanovských. Predstavitelia tohto rodu Eduard a Ambruš sa osobne poznali s veľkým básnikom Jánom Hollým. Možno Koplotovce boli do značnej miery tvorivým impulzom tohto veľkého básnika. Bolo to obdobie, keď básnik tvorí svoje vrcholné diela Svätopluka a Cyrilometodiádu. Hollý, ktorý ťažko nadväzoval známosti, by sa určite nepriatelil s ľuďmi, ktorí by nespĺňali jeho kritéria ľudskosti, vzdelanosti a cnosti a určite by nenapísal oslavnú báseň na Ambruša Kochanovského a na včelín Eduarda Kochnovského. Dokonca mu jeho priatelia ponúkli doživotné bývanie a stravovanie v dolnej bašte kaštieľa, ktoré aj príležitostne pri návštevácha kaštieľa obýval. Z listu Jána Hollého: „... nadovšetko ale Eduard Kochanovský, že ma zadarmo bude chovať, aby som býval na hornej alebo dolnej bašte, kde sú pekné izby, plechové kachle, aby som si do nich prikladal polienka, ako budem chcieť, aby nebolo zima, jesť, keď budem chcieť s nimi, alebo keď nie, že mi tam obed posielať bude, aj dobrého vína, koľko budem chcieť.“
Rodom Frideczkých (1812) sa uzatvára éra pánov na koplotovskom panstve. Potomok tohto rodu Timoth, sa postupne stal majiteľom celého koplotovského panstva. Bol aj poslancom uhorského snemu v rokoch 1861 – 1869 a pri korunovácii Františka Jozefa za uhorského kráľa v roku 1867 bol pasovaný za „Rytiera Zlatej Ostrohy“. V rokoch 1876 až 1879 bol županom nitrianskej stolice. Jeho najmladší syn Barnabáš II., prevzal celý veľkostatok a v roku 1901 sa púšťa do prestavby kaštieľa. Gotická pevnôstka sa prestavbou mení na kaštielik s niektorými prvkami baroka a klasicizmu.
Barnabáš II. si v roku 1908 vzal za manželku Beatrix Barkassyovú zo Sedmohradska. Mali dcéru Felíciu, synov Arpáda a Ivana. Ivan Frideczký zomrel v roku 1999 ako posledný zemepán v Koplotovciach.
Zdevastovaný kaštieľ z čias socializmu sa rekonštruoval od roku 1997 Ing. Martinom Petrekom a jeho rodinou do súčasnej podoby.